pondelok, 16. januára 2017

Dystopia Jacka Londona

Rok 2016, v ktorom si literárny svet pripomenul 140 rokov od narodenia a 100 rokov od úmrtia amerického spisovateľa Jacka Londona je za nami. Všetci stredoškoláci, ktorí nechýbali na hodine literatúry dostali na úlohu naučiť sa niečo v tomto zmysle:

Muž a jeho pes.
"Americký spisovateľ Jack London, vlastným menom John Griffith Chaney (12. január 1876, San Francisco –  22. november 1916, Glen Ellen).  Narodil sa ako polosirota a vyrastal v chudobných podmienkach.  Po dokončení strednej školy, začal navštevovať univerzitu, ktorú však nedokončil. London pracoval v rôznych zamestnaniach a v rokoch 1897, 1898 sa zúčastnil na výprave za zlatom na Yukon. Bol členom socialistickej strany a odborov, uznával filozofiu Marxa a socializmus. Začal publikovať v novinách, čoskoro sa stal známym spisovateľom. Celý život mal problémy s alkoholom a vo veku 40 rokov umrel na predávkovanie morfiom. Realisticky spracoval životné príbehy jednotlivcov, ktorí musia bojovať o holý život a v jeho príbehoch vystupujú zvieratá..."

Aha... Biely tesák, už si to pamätám.. a na STV išiel Elam Ohnivák... A tak má Jacka Londona väčšina zapísaného ako "autora americkej divočiny", alebo "divoký muž".

Popritom veľká časť jeho prózy patrí do oblasti sci-fi, dystopie a politických traktátov. Ako už bolo spomenuté, London bol zástancom socializmu a obdivoval filozofiu Nietzscheho, ktorá ho ovplyvnila.  Málokto však vie, že krátko pred smrťou s trpkosťou opustil socialistickú stranu. London napísal niekoľko skvelých kníh o divočine, o ľudských charakteroch v nehostinných podmienkach, ale z jeho pera vyšlo aj niekoľko románov, ktoré majú spoločný politický podtext.

Asi najznámejším z nich je Železná päta. Sci-fi dystopia, ktorá hovorí o objave tajného denníka  Avis Everhard, v ktorej sú opísané neúspešné pokusy zvrhnúť "Železnú pätu", vládnúcu vrstvu, ktorej patrí všetka moc. Denník je doplnený kritickými komentármi, ktoré upravujú a vysvetľujú historické súvislosti, ktoré viedli k víťazstvu robotníckej triedy .

Amerika + Komunizmus


Kým prvotní socialisti boli nadšení, nakoľko ide hlavne o ukážku triedneho boja a boja s oligarchiou, dnešný čitateľ sa cíti zmätený. Na jednej strane London sugestívne pracuje s témou, na druhej strane jeho argumenty moderný čitateľ počul najmenej stokrát v dobrej aj vo veľmi prevarenej forme.  V naivne-romantickú Londonovu predstavu o tom, že vývoj spoločnosti možno predpokladať a smeruje k víťazstvu robotníckej triedy,  už dnes verí iba málokto.  London je veľmi dobrý rozprávač, ktorý by vzrušujúco opísal aj čakanie v rade na pošte, a model "nájdeného denníka", doplneneného o opravené historické údaje bol na svoju dobu výnimočný. Okrem toho ide o jednu z prvých dystopií a sotva dnes nájdete YA dystopiu, ktorá by vedome, alebo nevedome nekopírovala práve Železnú pätu.

Témy, ktoré sa prvýkrát objavili v knihe:

  • Vládnúca trieda - oligarchia, ktorá žije v technologicky dokonalých mestách a vykorisťuje väčšinu populácie
  • Kastový systém bez reálnej možnosti posunu do vyššej vrstvy
  • Vykorisťované vrstvy, ktoré žijú v neľudských podmienkach a sú iba nástrojom v rukách oligarchie
  • Pustatina a bojujúce polovojenské bandy mimo miest
  • Vzbura proti oligarchii
  • Zrada v radoch vzbúrencov
  • Zničenie prvej vzbury hrozným spôsobom


Či už rozdelíte svet na "obvody",  alebo "rozoberáte ľudí na súčiastky", chtiac, alebo nechtiac sa každou dystopiou vraciate ku koreňom, pri ktorých stojí Železná päta.

pondelok, 9. januára 2017

Holmes v Zlatom fonde SME - čítajte a zdieľajte

Dávnejšie som na blogu zverejnil informáciu o prvom slovenskom vydaní dobrodružstiev Sherlocka Holmesa. Vďaka tímu Zlatého fondu SME je k dispozícii online.

Námorná zmluva
Bedár
Merníkov palec
A samozrejme nechýba ani unikát.

Modropáskový automobil.



 Zdroj obrázkov: Wikipedia, voľné dielo

pondelok, 12. decembra 2016

Edison proti Marťanom


Niektorí čitatelia mi vytkli, že nepríjemne kritizujem knihu Edison's Conquest of Mars a v niečom majú pravdu. Autorom knihy bol Garret P. Serviss, dnes už takmer neznámy, ale vo svojej dobe obľúbený a vplyvný astronóm a popularizátor vedy.

V roku 1897 vyšlo v USA neautorizované a upravené vydanie Vojny svetov, ktorá sa volá Bojovníci z Marsu. Miesto a čas bolo upravované podľa miesta vydania, a tak existuje niekoľko verzií. Sám Wells sa o tomto vydavateľskom počine dozvedel až neskôr a nebol z toho nadšený. Nakoľko však neexistovali dohody o vymožiteľnosti autorského práva, nemohol nič robiť. Nakoniec sa k vydaniu vyjadril: "Napriek tomu je možné, že táto záležitosť nie je zločinom, ako skôr hroznou chybou." , čo si niektorí vydavatelia vysvetlili po svojom a pokračovali vo vydávaní knihy na pokračovania.

Ani nie rok po vydaní tohto neautorizovaného vydania napísal Garret P. Serviss pokračovanie, ktoré prinieslo nový prvok. Po zničení marťanov sa vedecké kapacity celého sveta, ako aj vládcovia vtedajších ríš spoja, aby zorganizovali odvetný útok. Edisonovi asistujú osobnosti ako Lord Kelvin a Wilhelm Röntgen.

Vedením celej výpravy sa stáva po vynáleze antigravitácie a dezintegračného lúča Edison a sú to mocnosti, ktoré to všetko "zatiahnu". A nebude to lacné. Už tento fakt je silnou stránkou knihy - neskoršie sci-fi jednoducho ekonomické záležitosti ignorovali.
US100000dollarsbillobverse.jpg
Pravidlo písania sci-fi: Antigravitácia niečo stojí.


Za týmto účelom bude nutné vybrať veľkú sumu peňazí.
"Koľko budeme potrebovať?" spýtal sa jeden z anglických predstaviteľov.
"Najmenej desať miliárd dolárov," odpovedal prezident.
"Radšej počítajme s dvadsiatimi miliardami." povedal senátor.


Vyzbrojení najnovšou technikou sa vedecké elity vydávajú na "trestnú výpravu" a nebude to také jednoduché, ako sa zdá.


Kniha v sebe skrýva niekoľko nových nástrojov, ktoré sa neskôr využívať v sci-fi:
  • využitie antigravitácie
  • dezintegrátor
  • skafandre
  • stlačený kyslík
  • ťažba asteroidov
  • mimozemšťania, ktorí postavili staroveké budov
  • boj vo vesmíre, ako ho poznáme v space opere

Okrem toho kniha začala žáner tzv. Edisoniády, v ktorej odvážny vedec pomocou svojho vynálezu, alebo novoobjavenej zbrane zachráni svet. Napriek všetkým týmto prvenstvám si dnes málokto nájde čas, a aby knihu prečítal.  "Edison dobýja Mars" nie je veľdielo literatúry a ani sa tak netvári.

Kniha pána Servissa je zaujímavá pre historika literatúry, alebo pre nadšenca steampunku, čo mi na nej vadí je snaha "našróbovať" ju na Vojnu svetov. Ignoruje celú atmosféru knihy a namiesto toho ju nahradí víťazným tónom. Čosi ako víťazný Hamlet s veselou Oféliou, alebo šťastný a dlhý život Anny Kareniny. Ak máte dosť odvahy poraziť Marťanov - sťahujte, čítajte a počúvajte.

E-kniha
Audiokniha librivox

Zdroj obrázkov:
Wikipedia - voľné dielo