utorok, 29. novembra 2016

Predtým ako prišli Marťania

GEFECHT AM EISENBAHNDAMM.jpg
Toto nie je bitka pri Dorkingu.

Všetko to začalo bitkou pri Dorkingu v roku 1871.

Nepripravené zálohy britskej armády a neskúsení velitelia sa dali na zúfalý útek pred útočiacimi jednotkami. Morálne škody boli možno ešte väčšie ako skutočné straty na životoch.  Panika na všetkých frontoch a hrozná potupa pre velenie a nepríjemné spomienky boli iba začiatkom pádu...

Ak uvažujete, či sa bitka pri Dorkingu udiala počas Búrskej, alebo Afgánskej vojny, po chvíli googlenia zistíte, že ide o fiktívnu udalosť, ktorej sa podarilo čosi nevídané. Vytvorila nový druh literatúry. Inváznu literatúru.  Koncept bol jednoduchý - do Británie vtrhnú po zuby ozbrojené armády nemenovaných štátov, ktoré zhodou okolností hovoria po nemecky. Po niekoľkých bitkách porazia za pomoci "wunderwaffen" nepripravené britské vojská a zrovnajú so zemou všetko, čo im príde do cesty.  Kníh takéhoto typu nebolo málo - predpokladá sa, že pred rokom 1918 vzniklo viac ako 50 kníh a to sa nepočíta s poviedkami a esejami. Autormi neboli iba neznámi a senzáciechtiví autori. Napríklad Saki napísal "Keď prišiel William, alebo Londýn pod vládou Hohenzollernovcov", Robert Erskine Childers ako zakladateľ špionážneho thrilleru napísal "Tajomstvá pieskov" s inváznou tématikou.  Niektorí literárni vedci do kategórie inváznej literatúry radia aj Draculu a argumentujú tým, že išlo o nezastaviteľného nepriateľa z cudziny.  Iný prístup zvolil H.G.Wells, ktorý prispel k žánru knihami Vojna vo vzduchu a Vojna Svetov. Kým v prvej ide o využitie už existujúcej techniky, v druhej sú invázne jednotky z Nemecka nahradené Marťanmi.

Napriek množstvu kníh, ktoré vyšli v období pred rokom 1918, väčšina z nich upadla do zabudnutia. Žáner sa občas vynoril, či už počas medzivojnového obdobia, keď tu existovala možnosť invázie z ďalekého východu, alebo po druhej svetovej vojne, keď išlo o súdruhov z nemenovanej "slovansky hovoriacej krajiny".  Tejto témy sa chytil aj film, ktorý tu našiel dobrú živnú pôdu. Máloktorý z režisérov mal však odvahu ísť do depresívnych námetov,  a tak je už na začiatku jasné, ako dopadne dobre pripravená invázia.

Invasionusa.jpg
Čo myslíte, zvíťazí invázna armáda?


Zaujímavosť na záver: Ešte desaťročia potom, ako vyšla kniha o invázii, sa pri škrabancoch po holení britský vojaci pýtali jeden druhého: "To sú tie rany, ktoré si utŕžil pri Dorkingu?"

Html verzia knihy, ktorá začala šialenstvo inváznej literatúry.

Zdroj obrázkov: Wikipedia - Voľné dielo, fair use

streda, 23. novembra 2016

...nový Sherlock v našom meste


Keď som počul o novom vydaní Sherlocka Holmesa, trochu sam sa obával, že čitatelia dostanú recyklovaný preklad z 50tych rokov v novej väzbe s niekoľkými ilustráciami. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že pôjde o nový preklad. Knihu som dostal minulý týždeň a tu sú moje prvé dojmy.

 

 

Vzhľad.

Už pri prvom pohľade pochopíte, že nejde o lacné paperbackové vydanie a kniha má ambície stať sa dôstojným príspevkom do knižnice. Ilustrácie sú príjemným osviežením celej knihy a nepatria medzi tie tradičné, ktoré sa inšpirujú alebo úplne kopírujú Strand Magazine. Práve naopak, prinášajú trochu inakosti, ktorá je vítanou zmenou.

Zaujímavé je využitie fontu, ktorý pripomína rukopis pri názvoch kapitol, alebo prípade, že išlo o poznámky, u ktorých sa očakáva, že boli napísané rukou.

Obsah

Štúdia v krvavočervenom a Poklad z Agry. Čo dodať. Prvé dva romány, ktoré sú dôstojným zoznámením so svetom Sherlocka Holmesa. Delenie do kapitol sa drží pôvodného textu. Jediné, čo pre mňa zostáva záhadou je výskyt poznámok pod čiarou. Kým niektoré cudzojazyčné texty sú v poznámkach preložené, latinský citát na záver jednej z kníh nie je. Toto je zvykom od prvých českých prekladov, ale od tých čias sa situácia zmenila a je menej tých, ktorí si bez slovníka poradia s frázou: Damnant quod non intellegunt , ako tých, ktorým robí problém fráza: Vorbeugen ist besser als heilen.

 

Preklad

Asi sa to nestalo len mne, ale niektoré preklady považujete za súčasť diela. Louis Funés má v našich končinách hlas Františka Filipovského. Mayovky mám stále asociované so skvelým prekladom Teofila Ušáka a Sherlocka Holmesa mi pretlmočil Alfonz Bednár. Na nový preklad som si preto musel chvíľu zvykať. Nie preto, že by bol horší, skôr pre jeho odlišnosť. Asi najlepšie je to vidieť na využití starších slov a neobvyklých výrazov.  Kým preklad Alfonza Bednára vás ukotví v prítomnosti a snaží sa k čitateľovi prehovoriť jazykom, ktorý bol aktuálny v dobe svojho vzniku, nový preklad sa v niektorých chvíľach akoby zámerne vracal späť a prekladateľ používa slová, ktoré dnes znejú neobvykle a tým navodia atmosféru "staré dobré Anglie".

Jednoduchým príkladom je veta: I was still annoyed at his bumptious style of conversation.
Kým v staršom preklade čítame: "Jeho bombastické vety reči ma hnevali." v novom preklade znie: "Ešte vždy ma držal srd z jeho bombastických rečí."   Ktorá z nich nás priblíži k viktoriánskemu obdobiu?

Neviem, či to bolo zámerom autora, ale ak áno, týmto sa mu podarilo vrátiť vás späť a Holmes tejto knihy nie je Benedict Cumberbatch s mobilom v ruke, ale gentleman v dobách, keď Británia bola ríšou, nad ktorou nezapadá slnko. Jedna z teórií hovorí o tom, že podobným spôsobom postupovali prekladatelia Biblie pri preklade verzie kráľa Jakuba (King James Version) a zámerne použili slová, ktoré boli v ich dobe archaické, aby dodali textu starobylý ráz. Slovné spojenia ako "mladícky rozpačitý", "hodlám trochu šplhať", alebo "kým sa komusi uráči odpovedať na jeho dopyty" vám evokujú doby, keď slovo "automobil" malo mystický nádych a "konská sila" nebola iba vtipným nápisom na energetických nápojoch.

 

...krátky komentár na záver


Mám obavy, že vďaka peknej obálke sa kniha stane ideálnym lákadlom pre tých, ktorí kupujú knihy pre efekt, aby vyplnili niekoľko prázdnych centimetrov vo svojej knižnici. Pre mladších sa kniha môže stať skvelým zoznámením s postavou Sherlocka Holmesa a návratom do dôb, keď bol Londýn pánom sveta a mraveniskom toho najlepšieho aj najhoršieho, čo môžete nájsť a starším pripomenie prvotné nadšenie z príbehov veľkého detektíva. Určite je to aj dobrý tip na vianočný darček, podobne ako som to urobil ja. Okrem recenzného výtlačku, za ktorý ďakujem vydavateľstvu Snowmouse publishing, som hneď objednal ďalšiu, ktorá skončí pod niekoho vianočným stromčekom...


Zdroj fotografií:
Snowmouse Publishing
www.zabudnuteknihy.eu

Citáty:
Sir Arthur Conan Doyle, Sherlock Holmes 1, Snowmouse Publishing 2016, Preklad Ján Kamenistý
Sir Arthur Conan Doyle, Štúdia v červenom/Pes Baskervillský, Slovenský spisovateľ, Edícia RETRO 1981, Preklad Alfonz Bednár

štvrtok, 17. novembra 2016

Nikdy ver...

Keď sa na blogu objavilo "nikdy ver", objavila sa otázka, prečo nie "nevermore", prípadne "veru nie", alebo "nikdy víc". "Nikdy ver" sa objavuje v prvom Slovenskom preklade Havrana od Vladimíra Roya, ktorý zachytil temnotu a beznádej celej básne. S vývojom jazyk sa preklad javí ako archaický, ale možno v tom je čaro staršej poézie - nakoľko báseň aj preklad je voľným dielom, je možné ju publikovať aj na tomto blogu. Príjemné čítanie:

Havran

Už polnočné zlietli tône, myseľ v ťažkej dume tonie,
hlavu kloním ponad listy dávnych spisov starých vier,
sen už temer sadnul v riase, v príšer plnom nočnom čase,
zrazu šuchot, klepot v hlase čudnom znie od mojich dvier.
„Pozdný hosť snáď — myslím stajme — tápe hen u mojich dvier.“
Toľko len a nič viac, ver.

December bol práve chmúrny, čarodejne divobúrny,
uhoľ z krbu odblesk chmúrny vrhal vôkol v tôní sbor.
Túžil som za rána svitom, za srdcom od mieru sýtom,
nie od smútku, bôľu spitom, myseľ dvíhal k raju hor,
kde Lenorou mŕtvu milú menuje anjelov chór;
v kruhu hviezdnom žiaden spor!

Tu zhyb kortíny sa zvlní, steskom, žasom dušu plní,
zvlní, plní hodváb šumný srdce desom ako mor,
divo, divšie srdce búši, duša temnú sudbu tuší;
„Pozdný hosť snáď, — tíšim strachy — tápe hen u mojich dvier,
iste, iste hosť to pozdný vstúpiť chce do mojich dvier,
toľko len a nič viac, ver.“

Vzmužím dušu, zvládam žasy, nebude v tom hrôzy asi:
„Pán, či pani — diem — odpusťte, myseľ pomýlila smer,
v snách som trímal dušu dumne a predo mnou zväzky umné,
vy, ach, siahli ste jemne po závore mojich dvier,
neslyšal som temer šumu“ … v tom otvorím závor dvier;
vonku tma a nič viac, ver.

V husté temno prel som zraky, čakal divy a zázraky,
trpiac, v pochýb hnal sa spory, v snoch som strácal duše mier,
ale ticho vládlo kolom, chyžou, vôkol, domom — dvorom.
Slovo „Lenora!“ len znelo ako vlna vzdušných hier,
ja ho šepol, šuchlo echom ani vlna vzdušných hier,
toľko len a nič viac, ver.

Tu keď v chyžu kročím zasi, v duši planie vatra kási,
znova čujem, dakto šmátra a dač živšie ako driev.
„Iste — rečiem — u obloka niečo tápe do vysoka,
nechže zlietne beľmo z oka, strhnem závoj z šerých vier,
na kmit stíš sa srdce, závoj odhrniem hneď šerých vier;
van to vetra, nič viac, ver.“

Zrazu oblok otvorí sa a velebne vovalí sa
havran zrutný, ruchom, šumom sťa keď búrkou stená bor,
tužibuď a bleskurýchle, povedome, nebárs stíchle
usadí sa panským kynom ponad čelo mojich dvier
a na sochu Palladinu, okrasu to mojich dvier,
sadne si a nič viac, ver.

Zasmial som sa, zhora-dola keď som skúmal čierne stvora,
keď som zbadal vážnosť veľkú načechraných bŕk a pier,
„Bárs si búrkou okmásaný, smelýs’, bárs aj nie si zvaný,
tvore bludných duchov druhu, ošarpaný ani ker,
riekni, jak ťa zvú tam Dolu, podsvetia kde králi mier,“
havran rečie: „Nikdy ver.“

Zázrak kýsi, vraví divne, vtákom je, preds’ vraví plynne,
v slove síce zmyslu málo podľa mysle jasných mier,
ale čudno, hosť ten čierny vraví i bez ľudskej perny
a do chyže vteperí sa, sadne ponad temä dvier,
vták, či tvor to beštiálny, sadne ponad sochu dvier,
menuje sa: nikdy ver.

A na soche havran v tichu sedí, nevydá ni dychu,
jedno slovo riekol len, sťa v ňom by duch vrel túh a vier,
ani hlesu viac, ni šuchu nečuť, ani chvenie ruchu
nezaletí k tvojmu sluchu: zmizne, mniem, i táto zber,
nádej’ zhynulo už veľa, sťa blesk rána z pávích pier,
letún riekne: „Nikdy ver“.

Odpoveď tá striasla duchom — príšer kási v slove suchom,
„Iste — dumám — bájou čírou je, čo žvatle táto zver,
majstra jeho sudba krutá, v putá beznádejne skutá,
stínala na stezkách bludných — ulúpila duše mier,
on ho zučil v zvukoch nudných koktať vlastnej biedy žer
tajným slovom: „Nikdy ver.“

Zasmial som sa, zhora-dola keď som skúmal čierne stvora,
kreslo mäkké potisol som voči soche mojich dvier;
klesol tam na baršún, snami, predpodivnými dumami
chtiac rozuzliť zdania, mamy — ominóznych slov a sfér —
ký v nich obsah, čože chechtá hrozne chudý, starý zver,
kváčúc: „Nikdy, nikdy ver.“

Onemel som v mysli zmesi, blúdiac v šírke-diaľke kdesi,
kým on ohňom očú žravých sťaby upír-netopier
vŕtal v hruď; ja sklonil hlavu na baršúna riasu smavú,
na nej lúče lampy mávu, v zhyboch hrá si tieňov šer.
Ona tiež raz divom zrela chyže fialkovú šer,
nevzhliadne viac nikdy ver.

Tu kadidiel nevídaných tymian sála, neslýchaných
zvukov zvonia zvony zvučne z serafínskych božských hier.
„Čuj, to anjelov sú sbory, boh ich zoslal, aby chorý,
komu srdce žiaľom horí, našiel vytúžený mier!
Rozpomienku na Lenoru bôľnu zhladil jeho mier!“
Havran rečie: „Nikdy ver.“

„Veštcu! riekni, duchu zlosti! — a či vtáku nemilosti! —
Posle sudby, hoc orkánom vyrvaný hneď z pekla dier;
musím tedy strádať? kdesi večne šliapať pusté lesy,
hrôzy kúzla, samôt desy skúšať v stane čiernych vier?
Nieto lieku v Gileade pre mňa? — riekni — zhyniem ver!“
Havran rečie: „Nikdy ver!“

„Veštcu! riekni — duchu zlosti! — a či vtáku nemilosti?
Pre boha a nebies slávu, prosím, taje pootvor —
srdcu stiesnenému riekni, tam kde chvie sa Eden pekný,
môž tam k hrudi milú, riekni, privinúť, kde svätých sbor —
už Lenorou menuje i jasných duchov spevný chór?
„Nikdy“ — v odvet havran-tvor.

„Ta sa v besy búrok zase, vtáku-diablu, v pozdnom čase —
skríknem hrôzou — k brehom Noci Večnej, strašnej, ta sa ber!
Čo si vravel, klam je púhy. — Samota, cieľ mojej túhy!
Vyrvi z hrude klov svoj suchý, nechcem vidieť tvojich pier!
Ni páperia nenechaj tu, zmizni z sochy mojich dvier!“
Havran rečie: „Nikdy ver.“

Havran nepohne sa ani, žhavým okom na mňa gáni —
z Palladinej bielej sochy, sponad čela mojich dvier,
zraky ani démon snivý, koldúň sťa, čo vidí divy,
nad ním pablesk lampy živý jeho tôňu vrhá z dvier,
a môj duch viac nesprostí sa nikdy tône jeho pier,
nikdy, nikdy — nikdy ver!



Zdroje:
Havran, Preklad Vladimír Roy - digitalizované vydanie z roku 1946
Ilustrácia - Wikipedia, Voľné dielo

štvrtok, 10. novembra 2016

...zakričal slovo Moskoeström.

Pri mene amerického spisovateľa a génia literatúry Edgara Alana Poea si väčšina čitateľov vybaví detektíva C.A. Dupina a jeho senzačné odhalenie, že vrahom je... to si nechám na neskôr.  Iní si spomenú na "nikdy ver", ktoré opakuje temný havran v rovnomennej básni, alebo sa im vybaví ostrov Tsalal v ktorom niet čiernej farby.

Sú tu však poviedky, ktoré nie sú také známe - je to kvôli tomu, že nie sú tak originálne, alebo jednoducho preto, že boli zabudnuté? Práve túto medzeru sa rozhodlo doplniť vydavateľstvo Snowmouse publishing, keď vydalo knihu menej známych poviedok, ktoré sa skrývajú pod názvom Zostup do Maelströmu.

V knihe nájdete osem poviedok, ktoré by sme mohli zaradiť fantastickú literatúru. Medzi najznámejšie patria Zostup do Maelströmu, a Jedinečné dobrodružstvo akéhosi Hansa Pfalla, ale zaujímavé sú aj rozhovory Eirosa a Charmoina a Monosa a Uny. Poviedky Sila slov a Mesmerické odhalenie sa zaoberajú filozofickými otázkami a je prekvapením, že práve Mesmerické odhalenie bolo v obdobi vydania považované za záznam skutočnej udalosti. Príbeh zo Skalnatých hôr je jednou z menej zaujímavých poviedok - zápletka je komplikovaná a čitateľ má pocit, že postavu neuralgika, ktorý si lieči bolesti opiátmi, vidíte v vo viacerých Poeových poviedkach a neprináša nič výnimočné.

Asi najväčším objavom je Ostrov víl.  Doteraz som túto krátku prózu videl iba v bibliografii a úprimne ma prekvapila. Napriek tomu, že by ste ju žánrovo zaradili medzi fantasy, nečakajte nič senzačné, ako v iných poviedkach,  prekvapí vás jednoduchosť a krása,  ktorá akoby ani nebola dielom toho istého autora, ktorý prekvapuje a desí svojimi originálnymi zápletkami, alebo sa zaoberá pseudovedou.

Medzi výhody vydania patria určite ilustrácie, ktoré navodia správnu atmosféru a je otázkou zvyku a očakávania, či by čitateľ prijal aj viac (ako ja), alebo mu stačí jedna na obálke. Preklad je dynamický a dobre sa číta a jediná vec, ktorá sa mi zdala zbytočná, boli niektoré vysvetlivky - napríklad prevod jednotiek dĺžky vo vysvetlivkách mi pripomína vydania kníh pre mládež spred 40 rokov.

Pre čitateľa, ktorý pozná kľúčové diela E.A.Poea je táto kniha skvelá, ako prvý kontakt s autorom by som ju pravdepodobne neodporúčal - tu by bol vhodnejší už spomínaný C.A.Dupin, prípadne Zlatý skarabeus.

Zdroj obrázku:
Webstránka vydavateľstva
http://www.snowmousepub.com/product.php?book=126


nedeľa, 6. novembra 2016

Najlepšie dobrodružstvá Sherlocka Holmesa - vyberá A.C.Doyle

Je všeobecne známe, že sir Arthur Conan Doyle nemal k postave geniálneho detektíva ideálny vzťah. Spočiatku ho úspech prekvapil, ale neskôr mu sláva postavy vyslovene vadila. Už v roku 1891 uvažoval o "likvidácii"  Sherlocka Holmesa.  Dokázal to až v roku 1893, keď v poviedke "Posledný problém" detektív umiera.

Doyle napísal svojej matke: "Uvažujem o tom, že zabijem Holmesa..."
Nakoniec to namiesto neho musel urobiť Moriarty.



To, čo sa udialo, ho prekvapilo - verejnosť aj osobnosti si "vynútili" pokračovania a autor sa nakoniec k postave vrátil.




V roku 1927 vypísal časopis Strand súťaž, aby vybrali 12 najlepších poviedok Sherlocka Holmesa. Bolo prekapením, keď prispel sem aj autor, ktorý vybral nasledujúce:

1. Strakatý pás (The Adventure of the Speckled Band)
2. Spolok červených hláv (The Redheaded League)
3. Tancujúce figúrky (The Adventure of the Dancing Men)
4. Posledný prípad (The Final Problem)
5. Škandál v Čechách (A Scandal in Bohemia)
6. Prázdny dom (The Adventure of the Empty House)
7. Päť pomarančových jadierok (The Five Orange Pips)
8. Druhá škvrna (The Adventure of the Second Stain)
9. Diablovo kopyto (The Adventure of the Devil's Foot)
10. Škola v Priory (The Adventure of the Priory School)
11. Musgraveský rituál (The Musgrave Ritual)
12. Reigateské panstvo (The Reigate Squires)


Neskôr pridal ďalších 7

1. Strieborný blesk (Silver Blaze)
2. Bruce-Partingtonove plány (The Adventure of the Bruce-Partington Plans)
3. Mrzák (The Crooked Man)
4. Žobrák s vykrútenou perou (The Man with the Twisted Lip)
5. Grécky tlmočník (The Greek Interpreter)
6. Domáci pacient (The Resident Patient)
7. Námorná zmluva (The Naval Treaty)

Ak si chcete prečítať poviedky v angličtine, k dispozícii sú poviedky na stránke projektu Gutenberg.

Zdroj:
Wikipedia
Trivia library