štvrtok, 28. mája 2015

Ellis Parker Butler - Prasce sú prasce IV

Morgan vzal formulár a napísal telegram: „Úradníkovi vo Westcote. Nepredávať!“

Potom napísal Flannerymu obsiahly list, v ktorom upozorňoval na skutočnosť, že prasatá nie sú majetkom spoločnosti, ale sú ňou iba dočasne uschované, a to počas riešenia reklamácie. Navrhol, aby sa o ne Flannery postaral najlepšie, ako vie.
Flannery si prečítal list, pozrel na morčatá a vzdychol si. Škatuľa, ktorú používal namiesto klietky, už bola príliš malá. Oddelil morčatám niekoľko metrov štvorcových v zadnej časti kancelárie. Tak získali dosť priestoru a on sa mohol venovať svojej práci. Pracoval tak rýchlo, ako len mohol, pretože zvieratká si vyžadovali jeho pozornosť a starostlivosťou o ne strávil väčšinu času. O niekoľko mesiacov v zúfalstve zobral kus papiera, naškrabal naň „160“ a poslal to Morganovi. Morgan žiadal okamžité vysvetlenie. Dostal takúto odpoveď:
Mám tu stošesťdesiat prasiat, pre milosť, dovoľte mi nejaké predať. Chcete, aby som sa zbláznil, alebo o čo Vám ide?“
Nepredávať! znela Morganova odpoveď.
Netrvalo dlho a generálny riaditeľ dostal list od profesora Gordona. Išlo o dlhú vedeckú prácu, v ktorej najdôležitejšou informáciou bolo, že morské prasiatko, alebo morča, je Cavia aparea, zatiaľ čo bežné prasa patrí k rodu Sus kmeňa Suidae. Podotkol, že morčatá sú veľmi životaschopné a rýchlo sa množia.
­-Nie sú to prasce! - povedal Morganovi riaditeľ rozhodne. - Cena je dvadsaťpäť centov za kus.
Morgan pridal list od profesora a rozhodnutie generálneho riaditeľa ku všetkým papierom, ktoré sa nahromadili k zložke A6754, a preposlal to na Revízne oddelenie. Revízne oddelenie prehodnotilo celú záležitosť a s obvyklým omeškaním napísali Flannerymu, aby vyúčtoval sumu dvadsaťpäť centov za kus morčaťa, čo je pri 160 morčatách presne štyridsať dolárov.
Flannery strávil celý deň, až kým kus po kuse nespočítal všetky.
Revízne oddelenie,“ napísal, keď dokončil počítanie, „možno ste boli informovaní o tom, že tu mám stošesťdesiat cudzokrajných prasiat. To bolo dávno. Prebuďte sa! Je ich osemsto. Mám vyúčtovať za osemsto? Kto mi preplatí šesťdesiatštyri dolárov, čo som zaplatil za kapustu?“
Trvalo dlhý čas, dlhú listovú konverzáciu, kým Revízne oddelenie konečne pochopilo, prečo najprv dostalo počet stošesťdesiat kusov, namiesto osemsto. Ešte dlhšie trvalo a viac listov bolo treba, kým sa vysvetlilo, čo v celej tejto záležitosti znamená výraz „kapusta“ a akú má súvislosť s celou situáciou.
Flanneryho kancelária bola preplnená a musel zamestnať dvoch pomocníkov, ktorí sa starali o morčatá. Odo dňa, keď napísal Revíznemu oddeleniu, či má vyúčtovať za osemsto morčiat, ich počet rástol. Asi v tomto čase Flannery úplne rezignoval. Už sa ani nepokúšal spracovať ďalšie objednávky, ktoré dostával. Okolo kancelárie vyrábal malé chlieviky, jeden vedľa druhého. Mal štyritisícšesťdesiatštyri morčiat, o ktoré sa musel postarať, a denne mu pribúdali ďalšie.
Keď poslal Revíznemu oddeleniu denný súčet, dostal aj odpoveď, ale Flannery nestíhal list otvoriť. Iný sa stratil v záplave morčiat. Po ďalšom mu poslali telegram:
Omyl pri vyúčtovaní. Vyúčtujte dvakrátdvadsaťpäť centov za dve morčatá. Odovzdajte všetky morčatá zákazníkovi.“
Flannery prečítal telegram a zajasal od nadšenia. Vypísal účet najrýchlejšie, ako vedel, a rozbehol sa k domu, v ktorom býval Morehouse. Pri bráne náhle zastal. Zívali na neho prázdne okná. Neboli tu žiadne záclony ani závesy. Na verande našiel nápis „NA PRENÁJOM“. Pán Morehouse sa presťahoval! Flannery sa rozbehol do svojej kancelárie. Kým tam dobehol, narodilo sa ďalších šesťdesiatdeväť morčiat. Rozbehol sa zháňať navôkol informácie, kam sa odsťahovali Morehouseovci. Všetci mu povedali to isté. Presťahovali sa do iného mesta. Flannery sa vrátil do kancelárie, len aby zistil, že od chvíle, keď odišiel, prišlo na svet ďalších dvestošesť morčiat. Preto rýchlo napísal telegram na Revízne oddelenie:

Nemôžem vyúčtovať päťdesiat centov za cudzokrajné prasce. Zákazník opustil mesto. Súčasná adresa neznáma. Čo mám robiť? Flannery.


Zdroj obrázkov - Wikipedia, Public Domain

utorok, 26. mája 2015

Traja muži na potulkách - mladší, neúspešný brat skvelej knihy

Traja muži v člne sú pre väčšinu čitateľov klasikou humoristického žánru. Scény so strýkom Podgerom, hľadaním východu z bludiska, alebo vystavená ryba o ktorej každý miestny rybár rozpráva svoj príbeh, alebo opilci, ktorí sa ocitnú v jednej posteli už patria takmer do fondu ľudovej kultúry a niekedy človeka prekvapí, že historka, ktorá sa rozpráva pri pive a ktorú dotyčný "určite zažil" sa nepríjemne podobá na niektorú z kapitol knihy. "Traja muži" sú výnimočnou knihou, ktorá podľa mnohých nemá konkurenciu - nájdu sa aj takí, ktorí sa rozhodli prejsť celú trasu a zastaviť sa vo všetkých podnikoch, ktoré George, Harris a Jerome navštívili.


Jednoduchá príprava na cestu. 
"Nejdú sa plaviť cez Atlantik," prerušil ho Biggsov učeň, "idú  hľadať Stanleyho."


Sú tu však ďalší "traja muži", ktorý nezožali taký úspech a mnoho čitateľov by najradšej zabudlo na to, že voľné pokračovanie knihy existuje. "Traja muži na potulkách" sú zvláštnou knihou.  Nie horšou, alebo lepšou. Skôr inou. A to je pre väčšinu čitateľov frustrujúce.

Humorné pasáže sú totiž vtipnejšie ako v predchádzajúcej časti, ale je ich menej. Opis Nemecka je kritický a ironický, ale v tomto je kniha dieťaťom svojej doby. Kritika nemeckého poriadku a systému je zaujímavá, ale vo vtedajšej literatúre pomerne bežná a určite nie originálna. Oveľaa viac pripomína skutočný cestopis, ale opisy miest sú akokeby z rýchlika a kniha končí skôr, ako sa do nej začítate. V tej chvíli sa prihlásite na Goodreads a uvažujete medzi 3 a 4 hviezdičkami. Nakoniec si spomeniete na Troch mužov v člne a dáte 3.

Časť o moderných bicykloch je jedna z tých lepších. 

Ale! Kniha je dobrá. Nie vynikajúca, alebo úžasná, je však dobrá. Lepšia ako býva väčšina pokračovaní. Niektoré pasáže sú skutočne vtipné aj dnes.








pondelok, 25. mája 2015

Keby som sa vydala za Pištu Hufnágela! - Krátky úvod do alternatívnych dejín


"Čo by bolo, keby?" Niektorí túto otázku považujú za štvrtú najdôležitejšou otázku ľudského života. Za tri základné otázky mnohí považujú: "Kto som?","Odkiaľ prichádzam?", "Kam smerujem?", čo je ďalšie je otázkou filozofickej diskusie.

Paul Gauguin - D'ou venons-nous.jpg
Toto nie je filozofická diskusia.

Možno je štvrtou najdôležitejšou otázkou "Čo bude na večeru?", prípadne "Na čo myslíš?", alebo jednoduché "Prečo" zopakované tridsať krát.  Nech je to, ako chce, otázka "Čo by bolo keby?" nám ukazuje na skrytú schopnosť ľudského myslenia. Dokáže vidieť vzťahy v minulosti, prítomnosti aj budúcnosti zároveň.  Jednouchá veta "Keby som sa vydala za Pištu Hufnágela!" má všetky aspekty alternatívnych dejín.

Keď sa Amazon rozhodol sfilmovať Muža z vysokého zámku, nastalo všeobecné nadšenie. Jedno z najlepších diel alternatívnych dejín sa dostane medzi mainstream.  Čo sú to tie alternatívne dejiny. Laicky, je to dielo, ktoré sa snaží odpovedať na otázku: "Čo by bolo, keby?"  Väčšinou v  takomto diele nájdeme:

1. Bod rozdielu v minulosti - v tomto prípade ide o svadbu pani Miazgovej.  Bod v ktorom dôjde k zmene je jedným z najdôležitejších pre alternatívne dejiny. Veci do toho bodu zostávajú také, ako boli predtým. Ak je bod rozdielu v roku 1909, tak už máme množstvo technológií s ktorými treba počítať, historické vzťahy, ktoré existujú a sú vzájomne prepojené. Ak je to naopak v roku 4800 pred Kristom, vývoj môže byž iný a o niekoľko storočí môžeme vidieť ako Veľký faraón horného, dolného Egypta a celej Ázie vedie svoje vojská do boja so zradnou Ríšou Inkov.


Sir John Harington by Hieronimo Custodis.jpg
Bod rozdielu: Vynálezca WC Sir John Harington vyrieši problém s hlučnosťou a získa tak nehynúcu priazeň kráľovej Alžbety I.

2. Zmenu, ktorá by sa mala udiať - v prípade pani Miazgovej ide o zmenu manžela.
Autor nám môže predstaviť zmeny v samotnej existencii (napríklad, ak by sa Napoleon nenarodil), v okolnostiach (ak by Štefánik nehavaroval), vo vlastnostiach existujúcich osôb (ak by bol Ľudovít XVI otvorený myšlienke konštitučnej monarchie ešte pred revolúciou). Samozrejme existujú aj scenáre, ktoré doháňajú zmenu do extrému - napríklad čo v prípade, že by bol Mars obyvateľný, alebo ak by Vikingovia osídlili Ameriku.  Sú tu autori, ktorí pracujú s "motýlím efektom" v ktorom má aj minimálna zmena vážne následky. Kreativite sa medze nekladú...

Napríklad, ak by sa konštruktéri lietadiel nechali poučiť lordom Kelvinom, že "lietajúce stroje ťažšie ako vzduch sú nemožné".


3. Dôsledky, ku ktorým by v alternatívnom svete došlo - v kontexte Miazgovcov je jasné, že by veci s Pištom Hufnágelom boli OVEĽA LEPŠIE.
V tomto prípade záleží na autorovi, aký obraz dejín nám ukáže. Lepšie, alebo horšie obrazy dejín sú viac-menej minulosťou a moderní autori sa snažia ukázať, ako by to bolo "iné".  Ako by sa zmenila morálka, ak by nedošlo k reformácii, prípadne k rozšíreniu budhizmu. V čom by bol svet iný, ak by neexistoval patentový úrad, alebo ak by ministerstvá boli riadené skutočne kompetentnými ľuďmi.

Alternatívny svet. Rok 1932. Diaľnica Bratislava - Košice. 


Čo nepatrí medzi alternatívne dejiny:
1. Historické romány a poviedky, v ktorých sú do existujúcich udalostí vložené fiktívne postavy o ktorých nemáme záznamy. Forrest Gump, Sylvia Tietjens, alebo Švejk sú skvelé postavy, ale nepatria medzi alternatívne dejiny.
2. Diela, ktoré boli napísané v minulosti a autor ich zasadil do jeho budúcnosti.  Napríklad Verneov "Paríž v 20 storočí", ktorý sa odohráva v roku 1960 nie je alternatívnou históriou. Podobne je to aj s 1984, Vesmírna odyssea a podobne.


Tri dôvody prečo sú alternatívne dejiny také lákavé:
1. Spájajú dejiny so science-fiction - v prípade kvalitných diel si autori dali námahu naštudovať medzinárodné vzťahy, technológie, životopisy. Niekedy idú až do nepríjemných detailov a zahrávajú sa s paradoxami.
2. Kladú zaujímavé otázky - nikdy vás nezaujímalo, ako by to dopadlo, ak by sa Československo nepodrobilo v roku 1938 Mníchovskej dohode? Alebo čo by sa stalo, ak by lady Di prežila haváriu?  Prípadne, ako by to dopadlo, ak by bol namiesto Vladimíra Mečiara premiérom niekto iný? 
3. Otvárajú sa tu neskutočné možnosti a variácie - obľúbenou témou je druhá svetová vojna, od momentu jej začiatku (Čo ak by Anglicko a Francúzsko zaútočili na Nemecko hneď po napadnutí Poľska), cez jej priebeh (Ako by sa vojna vyvíjala, ak by Španielsko vstúpilo aktívne do vojny) až po záver (Aký by bol svet, ak by  Spojenci dobyli Berlín o niekoľko dní skôr).


Čo ak by sa stalo niečo hrozné a žili by sme v takejto Európe...

V čom knihy o alternatívnych dejinách odrádzajú čitateľov:
1.  Disraeliho výrok a Sturgeonov zákon -  dávajte si pozor a vyberajte opatrne, aby ste hneď na prvý pokus nenatrafili na zlú knihu, ktorá vám pokazí názor na celý žáner.
2.  Alternatívne dejiny majú tendenciu stať sa autorským filozofickým pamfletom - žiaľ touto chybou trpia aj kvalitné diela. Keď čítate Hviezdy a pruhy od Harryho Harrisona, v tretej časti už človeka mrzí, že sú tu stále "úžasné USA", ktoré postavia v 19. storočí tanky a rozbijú celé britské impérium.
3.  Niektorí autori sa veľmi rozumne vyhnú dlhým vysvetľujúcim pasážam, čo znamená "prácu" pre čitateľa a o historických súvislostiach sa musí informovať v iných zdrojoch, alebo v dodatočných materiáloch.


Zdroj obrázkov - Wikipedia, Public Domain

Na záver špeciálne malým fontom: Ospravedlnenie pre všetkých kvalifikovaných Miazgológov - veta "Keby som sa vydala za Pištu Hufnágela." sa podľa mojich informácií v seriáli nevyskytuje.

 

Motivačné výroky pre milovníkov kníh

Knihy strašné prekliatím ľudskej rasy. Deväť desatín zo všetkých kníh sú nezmysly, múdre knihy iba vyvracajú húposť tých predchádzajúcich. Najväčšie nešťastie, aké kedy ľudstvo postihlo, bol vynález tlače.
Benjamin Disraeli


A nad to viac, môj synu, daj sa poučiť! Robeniu kníh nieto nijakého konca, a mnoho čítať je zomdlením tela. 

Biblia, Kniha Kazateľ

streda, 20. mája 2015

Ellis Parker Butler - Prasce sú prasce III



Flannery dostal list nasledujúce ráno a keď si ho prečítal, zasmial sa.
Vybrať..., potichu si zamrmlal. Ten chlapík z vedenia nevie, o čom hovorí! Tak ja mám ísť a vybrať dva doláre a dvadsaťpäť centov od pána Morehousea! Som zvedavý, či úradníci vedia, čo je to zač? Ja mám od neho vyberať peniaze? No jasné! Prídem k nemu a poviem: Pán Morehouse, prosím, zaplaťte dva dvadsaťpäť a on mi povie: Pravdaže, drachý Flannery, veď to medzi priateľmi tak chodí. Urobím to s radosťou.
Flannery dorazil k domu pána Morehousea a zazvonil. Otvoril mu pán domu.
- Aha! - zvolal hneď, ako ho zbadal vo dverách. - Takže vám to už konečne došlo? Predpokladal som, že to niekedy pochopíte. Dajte sem tú škatuľu!
- Nemám žiadnu škatuľu,- povedal chladne Flannery. - Mám však účet pre pána Johna C. Morehousea na dva doláre a dvadsaťpäť centov: kapusta na kŕmenie morských prasiat. Zaplatíte mi to chneď?
- Platiť... Kapusta...! - zalapal po vzduchu Morehouse. - Nechcete mi azda povedať, že tie dve morčatá...
- Osem! - objasnil Flannery. - Otec, mama a šesť malých. Osem!
Namiesto odpovede Morehouse zabuchol dvere Flannerymu priamo pred nosom. Ten si ich chvíľu podozrievavo prezeral.
- Musím do protokolu uviesť, že odmietate saplatiť za kapustu, - povedal. - Musíte písomne odmietnuť platbu a jeden formulár vám tu nechávam. Kópiu protokolu si beriem ja.
Pán Morgan, vedúci Oddelenia platieb a taríf, konzultoval celú situáciu s generálnym riaditeľom. Otázka znela, či sú morské prasiatka prasatá, alebo nie. Riaditeľ bral veci na ľahkú váhu.
- Aká je tarifa na prasatá a aká na malé domáce zvieratá? - spýtal sa.
- Prasatá: tridsať centov, malé domáce zvieratá: dvadsaťpäť, - povedal Morgan.
-V tom prípade morské prasiatka zaradíme medzi prasatá,- rozhodol riaditeľ.
-Áno,- súhlasil Morgan. - Ja mám ten istý názor. Ak niečo spadá pod dve tarify, stále by sme mali účtovať tú vyššiu. Ale sú morské prasiatka skutočne prasatá? Nie sú to skôr králiky?
-Keď už to spomínate, - povedal riaditeľ, - som presvedčený, že sa podobajú viac králikom ako prasatám. Myslím, že otázka znie: Patria morské prasiatka k rovnakému živočíšnemu druhu ako bežné prasce? Spýtame sa profesora Gordona. To je skutočná autorita na takéto otázky. Nechajte mi všetky podklady.
Riaditeľ si položil papiere na stôl a napísal profesorovi Gordonovi list, v ktorom mu vysvetlil situáciu. Nanešťastie profesor bol v Južnej Amerike, kde zbieral vzorky fauny. List mu preto preposlala jeho manželka. Pretože sa profesor nachádzal až v najodľahlejších končinách Ánd, kam sa dosiaľ nik nedostal, trvalo niekoľko mesiacov, kým k nemu dorazila žiadosť od riaditeľa, ktorý na celú záležitosť zabudol. Zabudol na to aj vedúci Oddelenia platieb a taríf pán Morgan, rovnako aj objednávateľ pán Morehouse. Jediný, kto na to nemohol nemyslieť, bol Flannery. Polovicu pracovnej doby musel venovať starostlivosti o morčatá. Predtým ako sa profesor Gordon dozvedel o otázke zo spoločnosti Interurban Express, napísal Flannery Morganovi.

Ohľadne tých prasiat, písalo sa v liste,čo mám s nimi robiť? Nejako sa množia a nie a nie skapať. Už ich je tridsaťdva. Mám ich začať predávať alebo ich mám ďalej chovať? Žiadam okamžitú odpoveď.“

štvrtok, 14. mája 2015

Ellis Parker Butler - Prasce sú prasce II

Pán Morehouse napísal na Oddelenie reklamácií. Napísal šesť strán plných sarkazmu, ironických komentárov, urážok a sťažností. Všetko toto poslal na Oddelenie reklamácií.
O niekoľko týždňov dostal od Oddelenia reklamácií odpoveď. Priložený našiel aj svoj list.
Vážený pane,“ písalo sa v odpovedi. „Váš list, ktorý sme dostali 16. tohto mesiaca a bol adresovaný na spracovanie nášmu oddeleniu s predmetom Preprava morských prasiatok: morčiat, bol zaradený do spracovania. Konzultovali sme túto záležitosť s naším zamestnancom vo Westcote a prikladáme aj jeho odpoveď. Informoval nás, že ste odmietli zaplatiť plnú sumu za dopravu. Z tohto dôvodu nie je možné považovať Vašu reklamáciu za opodstatnenú. V prípade, že ide o výšku platby, Vaša požiadavka musí byť adresovaná na oddelenie Platieb a taríf.“
Pán Morehouse napísal na Oddelenie platieb a taríf. Jasne vysvetlil svoj problém a podporil svoje argumenty citátmi dvoch strán z encyklopédie, aby dokázal, že morské prasiatka, alebo morčatá, nie sú bežné prasatá.
So starostlivosťou, ktorá je typická pre veľké organizácie a korporácie, riadené systematickými procesmi, bol list očíslovaný, overený a prešiel všetkými potrebnými kanálmi. Boli k nemu priložené kópie dodacích listov, príjmových dokladov, Flanneryho paragón o prevzatí balíčka a ešte niekoľko ďalších dokumentov. Toto všetko sa dostalo až do kancelárie vedúceho oddelenia Platieb a taríf.
Vedúci oddelenia Platieb a taríf si vyložil nohy na stôl a zívol. Bezstarostne prebehol pohľadom všetky papiere.
- Slečna Kane,- povedal svojej asistentke, - vezmite, prosím, tento list a kontaktujte Westcote s otázkou, prečo bola zamietnutá tarifa za malé domáce zvieratá.
Slečna Kane si do svojho poznámkového bloku urobila niekoľko poznámok a čakala na ďalšie inštrukcie. Vedúci oddelenia znovu prezrel papiere.
- Čože? Morčatá!? - zvolal. - Pravdepodobne je už po nich, asi zdochli od hladu. Prosím, pridajte do listu poznámku: Okamžite žiadame o informácie o fyzickom stave subjektov.
Potom nedbalo hodil papiere na stôl svojej asistentky a odišiel na obed.
Keď Mike Flannery dostal list, poškrabal sa na hlave.
Stav subjektof, opakoval zamyslene. Čo tým vlastne tí úradníci chcú povedať? Čo odo mňa chcú? Fyzický stav... čo to je? Našťastie sú tieto malé prasce v dobrom stave, ale nie som ani veterinár, ani chirurg a určite nie som odborník na tieto potvory. Možno tí hore chcú, aby som zavolal zverolekára, aby im zmeral pulz. Jedno však viem... zožerú všetko a majú teda riadny apetít. Zožrali by aj celú túto kanceláriu, ak by bola z kapusty. Ešte šťastie, že u nás v Írsku ich nemáme, lebo by sme nemali čoskoro čo vložiť do úst.
Aby sa uistil, že jeho správa bude aktuálna, Flannery išiel do zadnej časti kancelárie a nazrel do klietky. Zvieratá už preniesol do väčšej škatule, lebo tá pôvodná im bola malá.
- Jeden, - dva, - tri, -štyri, -päť, -šesť, -sedem, -osem! - počítal. - Sedem škvrnitých a jedno celé čierne. Všetky sú zdravé a tvária sa ako maličké hrošíky.
Vrátil sa k svojmu stolu a napísal:
Pán Morgan, vedúci Oddelenia taríf a poplatkov. Stále tvrdím, že sú to prasce, aj keď sú morské. Ak by boli hoc aj z Číny, na sprievodke bolo napísané: prasa. Keď je na sprievodke napísané prasa, tak na to platí tarifa pre prasce. Vy to musíte vedieť ešte lepšie ako ja. Čo sa zdravia týka, darí sa im dobre a dúfam, že sa aj Vám darí tak dobre ako im. P.S.: Doteraz som zaplatil dva doláre za kapustu, ktorou ich chovám a ktorú milujú. Mám poslať účet Vašej kancelárii?
Morgan, vedúci Oddelenia taríf a poplatkov, sa po prečítaní listu rozosmial. Potom si ho prečítal znovu a zvážnel.

-Ten chlapík má pravdu,- uznal. - Prasce sú pre neho prasce. Tak to stojí čierne na bielom. Musím nájsť niekoho, kto sa v týchto veciach vyzná. Zatiaľ, slečna Kane, prosím, vezmite tento list a napíšte do Westcote takúto odpoveď: Ohľadne zásielky morských prasiat, zložka č. A6754, pravidlo 83 zo všeobecných pravidiel pre zamestnancov jasne hovorí, že za náklady spojené s prepravou živých zvierat akéhokoľvek druhu zodpovedá majiteľ. Prosím, vyberte prostriedky od majiteľa zvierat.

nedeľa, 10. mája 2015

Vietor vo vŕbach - Kenneth Grahame


Sú niektoré knihy, ktoré vás sprevádzajú od detstva a na ktoré nedáte dopustiť. Pre niekoho sú to Traja Pátrači, iný nedá dopustiť na Harryho Pottera, pre ďalšieho je to Poklad v Striebornom Jazere, alebo Anna zo Zeleného domu.  Viete, že nie sú dokonalé a majú ďaleko k literárnym skvostom, za ktoré sa dostáva Nobelova cena, ale boli to knihy, ktoré vás priviedli na myšlienku, že prečítať viac ako povinné čítanie predsa len stojí za to. Stále si pamätáte niekoľko scén, ktoré človeku utkvejú v pamäti rovnako ako súboj dinosaurov v Ceste do praveku... radšej končím s nostalgiou, pretože mám čitateľov, pre ktorých je Jurský park "vykopávkou"...


Vietor vo vŕbach má všetky kvality takejto knihy. Dej je pomerne jednoduchý. Dobrosrdečného Krtka prestane baviť jarné upratovanie a vyberie sa do sveta. Stretne tam Vodného myšiaka, s ktorým sa spriatelí a objaví radosť, ktorú prináša život pri rieke.


"Ver mi, kamarát, nie je nič - skutočne nič - čo by sa dalo čo i len spolovice porovnať s príjemným člnkovaním."


Obaja sa rozhodnú navštíviť Žabiaka, bohatého, milého a priateľského majiteľa kaštieľa, ktorý má jednu drobnú chybičku - ľahko sa nadchne pre akékoľvek hobby a potom ide do krajnosti... a vďaka tejto vlastnosti sa  čitateľ už nikdy nebude nudiť.


Wind in the Willows pg 50.png


Žabiak je pre väčšinu detí hrdinom celého príbehu a asi aj preto sa českí prekladatelia rozhodli dať knihe názov "Žabákova dobrodružství".  Žabiaka je totiž plná kniha a v momente, keď podľahne vášni pre automobily, nezostane kameň na kameni. A to doslova. Šialená jazda a rozbité auto sa strieda jedno za druhým...

"Koľko ich mal?" spýtal sa zachmúrene Jazvec.
"Havárií, alebo áut?" spýtal sa Vodný myšiak. "Akokoľvek, nakoniec so Žabiakom
je to stále rovnaké. Toto je jeho siedme. A čo sa týka ostatných, poznáte tú jeho garáž? Tá je doslova plná až po strop súčiastkami a plechmi z rozbitých áut, ktoré nie sú väčšie ako tvoj klobúk! Zataľ je ich šesť, aspoň čo sa počtu týka." 
Wind in the Willows pg 326.png

Neskôr ho jeho vášeň  privedie až ku krádeži a dostane do väzenia, a tu sa skutočné dobrodružstvá iba začínajú...

Kniha nie je iba o Žabiakových avantúrach. Keď som si knihu nadávno prečítal opäť, prekvapila ma jej hĺbka - postavy, na ktoré som sa nepamätal mi dávali zmysel a ich motívy boli spracované lepšie, ako som si dokázal predstaviť. Zrazu som si uvedomil, že časti, ktoré som predtým "preskakoval" sú možno lepšie, ako dejom nabité kapitoly, v ktorým je Žabiak stredobodom pozornosti.


A.A.Milne o knihe povedal:
"Môžete diskutovať o kvalite kníh ...ale nik nediskutuje o kvalite o Vetra vo vŕbach. Mladík ju daruje dievčine, ktorú miluje. Ak sa jej nepáči, vráti jej všetky dopisy, ktoré mu poslala. Starec ju daruje synovcovi a podľa toho, aký má vzťah ku knihe, ho zahrnie do poslednej vôle."

A na záver jeden obľúbený citát:
"Napokon, najlepšia časť voľného dňa možno nie je ani tak v samotnom odpočinku, ako v tom, že v pokoji pozorujete ostatných, ktorí sú zaneprázdnení prácou."

Anglická verzia
Audiokniha

Zdroj obrázkov - Wikipedia (Public Domain)