štvrtok, 30. apríla 2015

Ellis Parker Butler - Prasce sú prasce I



Ellis Parker Butler je u nás pomerne neznámy humorista a spisovateľ. Starším možno niečo napovie detektív Philo Gubb, absolvent korešpondenčného kurzu pre detektívov, ktorý je minimálne duchovným vzorom pre inšpektora Clouseau z filmovej série Ružový panter - Gubb je neohrabaný, so zásobou nepresvedčivých preoblečení a s obrovskou dávkou šťastia.

Asi najlepšou poviedkou je Pigs is pigs, ktorej preloženú a mierne upravenú verziu nájdete na tomto blogu.



Prasce sú prasce – Ellis Parker Butler

Mike Flannery, zástupca špedičnej firmy Interurban Express Company vo Westcote, sa opieral  o pult vo svojej kancelárii a rozháňal sa rukami. Na druhej strane pultu stál pán Morehouse. Bol celý červený od hnevu a triasol sa od zúrivosti. Hádka trvala už veľmi dlho a pán Morehouse strácal slová.  Príčinou celého konfliktu bola škatuľa od mydla, ktorá stála medzi týmito dvomi mužmi. Išlo o obyčajnú škatuľu, ktorá mala priklincovaný vrchnák a  bolo v nej niekoľko otvorov, takže skôr vyzerala ako klietka. V škatuli boli dve morčatá, ktoré žrali kapustové listy.
- Robte si, čo chcete! - kričal Flannery, - saplaťte a perte si ich, alebo neplaťte a nechajte tu. Pravidlá sú pravidlá, pán Morehouse a Mika Flannerycho nik neobfini z toho, že ich porušuje.
- Vy neskutočný hlupák, vy obmedzenec, vy idiot! - oponoval pán Morehouse a triasol pod Flannelyho nosom nekvalitne vytlačenou knihou. - To nedokážete prečítať ani svoj vlastný cenník? Pozrite. Malé domáce zvieratá: z Franklinu do Westcote, riadne zabalené, dvadsaťpäť centov za kus. - Znechutene hodil knihu na pult. - Čo ešte chcete? Nie sú to malé domáce zvieratá? Nie sú poriadne zabalené? Tak kde je problém?
Spravil čelom vzad  a chodil po miestnosti tam a späť, pričom rozhnevane mrmlal.
Tu sa otočil k Flannerymu a nútil sa k neprirodzenému pokoju, v ktorom by každý cítil silný sarkazmus.
- Malé domáce zvieratá, - povedal.  - M-a-l-é d-o-m-á-c-e  z-v-i-e-r-a-t-á.  Sú dve. Jeden. Dva. Dvakrát dvadsaťpäť je päťdesiat. Rozumiete? Tu je päťdesiat centov.
Flannery vzal knihu. Prebehol stránky a zastal na stránke šesťdesiatštyri.
- Nevezmem od vás vašich päťdesiat centof, - pohŕdavo zašepkal.  - Tu to máme. Pravidlo: „V prípade akýchkoľvek pochybností, ktoré sa týkajú ceny zásielky, musí byť zákazníkovi naúčtovaná vyššia suma. Zákazník môže žiadať o vrátenie preplatku písomne.“ Toto sa stalo vo vašom prípade. Mám vážne pochybnosti.  Sú to zvieratá, áno. Domáce zvieratá, určite. Či sú malé, možno. Ale máte napísané v sprievodke: dvakrát morské prasa.  P-R-A-S-A.  A jedno prasa stojí tridsať centof. Kus za tridsať, to znamená, v tomto prípade, šesťdesiat: to je predsa základná matematika.
Pán Morehouse divoko potriasol hlavou.
-To je nonsens! - vykríkol. - To je šialenstvo, hlúposť. Vy jeden hlúpy, neschopný a zadubený byrokrat. Pravidlo sa vzťahuje na prasce, normálne domáce prasce, nie na morské prasiatka.
Flannery bol tvrdohlavý.
 - Prasce ako prasce, - pevne povedal. - Či ich voláte morské prasiatka, cudzokrajné, alebo naše, pre našu spoločnosť sú to stále prasce, rovnako budú aj pre mňa. To, odkiaľ pochádzajú, ma vôbec nezaujíma. Na sprievodke je prasa, tak je to prasa. Je mi jedno, či budú z Holandska, alebo pochádzajú z podzemia. Je mi to jedno. Prasa. To je dôležité a papier nepustí, pán Morehouse. -  Potom ešte dodal: - Bavíme sa tu o poplatkoch za dopravu a nie o tom, či majú vaše prasce čínsky alebo morský pôvod.
Morehouse sa snažil udržať, hrýzol si do pery a potom zrazu vyrazil vpred a rozhadzoval rukami.

- Ako chcete! – zrúkol. - Toto len tak nenechám! Dozvedia sa to vaši nadriadení! Napíšem hoc aj vášmu generálnemu riaditeľovi! Chcel som vám dať päťdesiat centov. Odmietate ich! Tak si nechajte tie vaše prasce, až do chvíle, kým nebude stačiť päťdesiat centov za ich prepravu. Ale varujem vás! Ak sa morčatám skriví čo i len vlas na hlave,  poženiem vás pred súd!
Otočil sa a prudkým krokom vyletel z kancelárie, pričom hlučne zabuchol dvere. Flannery opatrne zdvihol škatuľu a položil ju do rohu kancelárie. Nerobil si žiadne starosti. Cítil pokoj, ktorý cítia všetci dobrí úradníci, verne a zodpovedne plniaci si svoju povinnosť.
Pán Morehouse sa domov vrátil zúrivý. Jeho syn, ktorý čakal morčatá, hneď pochopil, že by bolo hlúpe pýtať sa, kde sú. Bol to obyčajný chlapec, a preto mal pocit viny vždy, keď bol jeho otec nahnevaný. Nuž sa radšej potichu vytratil z domu.  Pocity viny vie spoľahlivo upokojiť vedomie, že je tu niekto, kto sa pomstí za vás, a vy mu nechcete stáť v ceste.  Pán Morehouse rozhnevane vletel do dverí. 
-Kde je atrament? - skríkol na manželku v momente, keď prechádzal cez prah.
Pani Morehouseová, poháňaná pocitom viny, vyskočila. Nikdy nepísala atramentom.  Nevidela ho, nepresunula ho a nikdy neuvažovala nad atramentom, ale tón hlasu jej manžela ju naplnil presvedčením, že je za tým niečo, čo vyviedol ich syn.
- Nájdem Sammyho,- pokorne povedala.
Atrament sa našiel a pán Morehouse rýchlo napísal list, po prečítaní ktorého sa víťazoslávne usmial.
-Ten šibnutý Ír si to teraz vypije! -  vyhlásil. - Som presvedčený, že si čoskoro môže hľadať novú robotu!
O týždeň dostal pán Morehouse dlhú obálku, v ľavom hornom rohu videl oficiálne logo spoločnosti Interurban Express. Náhlivo ju roztrhol a vytiahol z nej papier. Na vrchu stálo číslo A6754.  Bola tu iba krátka správa:
  „Predmet: Cena prepravy morských prasiatok: morčiat.  Vážený pane. Dostali sme Váš list o cenách prepravy morských prasiat medzi Franklinom a Westcote, ktorý ste adresovali generálnemu riaditeľovi spoločnosti. Akékoľvek žiadosti o preplatok smerujte, prosím, Oddeleniu reklamácií.“


POKRAČOVANIE NABUDÚCE

utorok, 21. apríla 2015

A.C.Doyle - Ako sa Watson naučil Holmesovým trikom



V roku 1921 vytvorila skupina špecialistov výnimočnú stavbu s kompletným vybavením. 

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b9/Queen_Mary%27s_doll_house_at_Windsor_Castle.jpg
 Domček pre bábiky kráľovnej Márie.

Plne funkčný model v mierke 1:12. A pretože aj bábiky potrebujú čítať, požiadala kráľovská rodina najlepších autorov o krátke príspevky do knižnice. Do knižnice prispeli autori ako Rudyard Kipling (Kniha Džunglí), J.M.Barrie (Peter Pan), M.R.James (Stašidelné historky) a Sir A.C.Doyle. Práve on prispel do knižnice príbehom

"Ako sa Watson naučil Holmesovým trikom."

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0a/Holmes_-_Paget_1903_-_The_Empty_House_-_The_Return_of_Sherlock_Holmes.jpg

Watson uprene pozoroval svojho spoločníka od chvíle, čo si sadol k raňajkám. Holmes sa na neho pozrel a zachytil jeho pohľad.
"No, Watson, nad čím uvažujete?" spýtal sa.
"O vás."
"O mne?"
"Áno, Holmes. Uvažoval som, aké jednoduché sú tie vaše triky a aké je úžasné, že sa o ne verejnosť stále zaujíma."
"Úplne súhlasím," povedal Holmes. "V skutočnosti si spomínam, že som mal podobnú poznámku."
"Vaše metódy," povedal prísne Watson, "sa dajú ľahko získať."
"Bezpochýb," povedal Holmes s úsmevom. "Možno mi podáte podobný príklad v takomto spôsobe uvažovania."
"S potešením," povedal Watson. "Môžem vám povedať, že ste boli dnes ráno mimoriadne zaneprázdnený, keď ste vstali."
"Výborne!" povedal Holmes. "Ako ste na to prišli?"
"Pretože ste obvykle veľmi čistotný a dnes ste sa zabudli oholiť."
"Výborne! To bolo šikovné!" povedal Holmes. "Ani som netušil, že ste taký talentovaný žiak. Odhalili ste svojim orlím zrakom aj niečo iné?"
"Áno, Holmes. Máte klienta, ktorý sa volá Barlow a v jeho prípade ste neboli veľmi úspešný."
"Preboha! Ako ste na to prišli?"
"Videl som jeho meno na obálke. Keď ste ju otvorili, zamrmlali ste a zamračene ste si ju strčili do vrecka."
"Obdivuhodné. Ste skutočne dobrý pozorovateľ. A ďalšie body?"
"Bojím sa, Holmes, že ste sa dali na finančné špekulácie."
"A z čoho usudzujete zase toto, Watson?"
"Keď ste otvorili noviny, obrátili ste ich na finančnú stránku a nahlas ste so záujmom vykríkol."
"To bolo od vás veľmi bystré, Watson. Máte ešte niečo?"
"Áno, Holmes, obliekli ste si svoje čierne sako, namiesto županu, takže čoskoro očakávate dôležitého hosťa.”
"Ešte niečo?"
"Nepochybujem, že by som mohol nájsť aj iné body, Holmes, ale dávam vám iba tieto, aby som vám ukázal, že na svete sú aj iní ľudia, ktorí sú rovnako múdri ako vy."
"A samozrejme niektorí, ktorí nie sú," povedal Holmes. "Priznávam, že sú niektorí, ktorí sa mi vyrovnajú, ale bojím sa, milý Watson, že medzi nich nepatríte."
"Čo tým myslíte, Holmes?"
"No, milý môj priateľu, bojím sa, že vaše dedukcie neboli také dobré, ako sa domnievate."
"Myslíte tým, že som sa mýlil?"
"Len trochu. Prejdime si postupne vaše body: Neholil som sa, pretože som si nechal nabrúsiť britvu a ešte mi ju nevrátili. Svoje sako som si obliekol, pretože mám byť, na nešťastie, u môjho zubára. Volá sa Barlow, a list, ktorý som dostal, iba potvrdil termín. Vedľa finančnej strany je strana o krikete, kde som chcel zistiť, či sa Surrey doma ubránil Kentu. Ale pokračujte, Watson, pokračujte! Je to jednoduchý trik a nepochybne sa ho čoskoro naučíte."

 zdroj obrázkov: Wikipedia - Public Domain, Rob Sangster

streda, 15. apríla 2015

Stratený "prípad" Sherlocka Holmesa. Holmes - určite. Doyle - asi nie






Asi pred mesiacom sa v britskej tlači objavila správa o "novoobjavenom" príbehu Sherlocka Holmesa. 



Podľa správy sa krátka poviedka nachádza v zborníku, ktorý vyšiel na podporu obnovy mosta v meste Selkirk. Na slávnostný dobročinný trh bol  pozvaný aj A.C.Doyle. Z tohto faktu by sme mohli usudzovať, že ide dielo slávneho autora.  Časová zhoda tu je, a ako vieme, Doyle nemal problém s parodovaním slávneho detektíva, ako to dokázal v poviedke Ako sa Watson naučil Holmesovým trikom.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/73/Paget_holmes.png
"...ak vylúčime všetko nemožné, čokoľvek nám zostane – akokoľvek nepravdepodobné – musí byť pravda"

Proti tomuto faktu stojí štýl poviedky, ako aj to, že v tomto období už Holmesa parodovalo množstvo iných autorov. Napríklad v roku 1896 sa pustí do pátrania po lodi, ktorú uniesli v podsvetí, v roku 1906 je to Arsene Lupin, kto sa stretne s Herlockom Sholmesom, len aby ho pomocou svojich neuveriteľných schopností improvizovať porazil. Takže tu máme teóriu, podľa ktorej autorom nového diela bol amatér, ktorému záležalo na dobrej veci a nelámal si hlavu s autorskými právami.



Ďalšou možnosťou je, že ide o rafinovaný podvrh, čo však v tomto prípade, keď je dielo mimo dosahu autorských práv, dosť nepravedpodobné.

Pravdu sa na základe týchto informácií asi nedozvieme, ale čerstvo preloženú poviedku si môžete prečítať.

(Upozornenie - text neprešiel redakčnými, ani gramatickými úpravami)
  

Sherlock Holmes: Objav Border Burghs a dedukcia miestneho dobročinného trhu.

"Dosť bolo starých romantikov a cestovateľov", poveda šéfredaktor, keď opravoval výtlačok a pripravoval vydanie sobotného vydania Zborníka pre dobročinný jarmok. "Potrebujeme niečo súčasné. Prečo sa tam neobjaví niečo so Sherlockom Holmesom?"

Slovo šéfredaktora by malo byť rozkazom, aspoň si to myslia. "Sherlock Holmes!"  Nech rovno povie, že mám robiť rozhovor s mužom na Mesiaci. Ale šéfredaktorom sa nehovorí všetko, čo si myslíte. Nemal som námietky a uistil som ho, že to s tým "Sherlockom Holmesom" vyriešil, ale musím ísť do Londýna.
"Londýn!" pohŕdavo odfrkol veľký muž. "A to si hovoríš novinár? Nikdy si nepočul o telegrafe, telefóne, alebo fonografe? Ísť do Londýna! Nechápeš, že všetci novinári by mali byť kvalifikovanými členmi inštitútu beletrie, schopnými využiť vedomosti získané na Fakulte Predstavivosti. Takýmto spôsobom už vzniklo mnoho rozhovorov, keď bol opýtaný vzdialený stovky míľ a často ani nevedel o tom, že s nimi nejaký rozhovor vznikol.  Takže v sobotu chcem mať pripravený článok pre tlač. Zbohom.

Takto ma prepustil, aby som niečo vymyslel. Poctivo, alebo pokútne. Tak som to skúsil s Fakultou Predstavivosti.

Pohľad mi padol na známy dom na Sloan Street. 


http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/33/221B_Baker_Street%2C_London_-_Sherlock_Holmes_Museum.jpg
 Sloan Street 221b, miesto, kde býval Sherlock Holmes, keď si zmenil trvalé bydlisko.

Dvere boli zatvorené a závesy zatiahnuté. Vstúpil som. Pre tých, ktorí používajú fantáziu, neexistujú zatvorené dvere. Jemné svetlo žiarovky osvecovalo miestnosť. "Sherlock Holmes" sedí pri stole, Doktor Watson sa už chystá k odchodu. Práve skončila ich výmena názorov na finančnú politiku. Sherlock Holmes zastáva názory, ktoré prominentné finančné denníky nazývajú "Slobodným trhom", zatiaľčo Watson má postoj umiernenej ochrany trhu a bol by ochotný sa stiahnuť za pobrežné pevnosti, ale niekdy by nepoľavil, ako to trefne nazval lord Goschen. Holmes vyzvedal
"Kedy sa to znovu uvidíme Watson? Hodil by sa mi váš náhľad do "Záhad tajnej skrine", ktorá bude pokračovať v Sobotu v Edinburghu. Vadilo by vám, ak by ste si spravili výlet do Škótska? Mohli by ste tam získať kľúčové poznatky, ktoré by sa vám mohli neskôr hodiť.
"Je mi to veľmi ľúto," odpovedal Dr. Watson, "Rád by som išiel s vami, ale mám iné záväzky. Budem mať tú česť byť v Škótskej spoločnosti, keďže sa tam tiež chystám."
"Ah! Takže tentoraz vyrazíte na hranice?"
"Ako o tom viete?"
"Môj drahý Watson, je to otázka dedukcie."
"Môžete mi to prosím vysvetliť?"
"Nuž, keď sa niekto zahĺbi do nejakej témy, ľahko sa prezradí. V našich diskusiách o finančných otázkach som zaregistroval, že ste v zásade proti určitej skupine názorov a niekoľkokrát ste sa vyjadrili o tom, že tieto "takzvané" reformy, ako ich nazývate, nie sú výsledkom spontánneho občianskeho hnutia, ale iba vďaka tlakom z Manchesterskej politickej školy, ktorá sa snaží zmanipulovať dav. V jednej z narážok ste urobili špeciálny odkaz na "Huz", v spojitosti s Manchester, ktorý obrátil svet hore nohami.  Slovíčko "HUZ" ma zasliahlo, ale nepomohli mi ani najlepšie slovníky, ktoré by odkazovali na zdroj tohto slova. Jedného dňa som čítal akési vidiecke noviny a všimol som si podobný výraz. Článok sa týkal toho, ako sa ľudia v Hawicku pozerali na priebeh reformy. "Huz" ma teda doviedol k Hawicku a neskôr sa mi to potvrdilo, keď ste si podvedome pospevovali nejakú čudnú pieseň o Nórskom bohu Thorovi. Znovu som sa trochu vyzvedal a napísal som priateľovi na juh, vďaka ktorému som získal kópiu "Terribus". Tak som si povedal, čosi je vo vzduchu. Čím tak priťahuje Watsona Hawick?
"Úžasné," povedal Watson, "a..."
"A, keď ste charakterizoval akciu nemeckej vlády proti Kanadskému obchodu zavedením taríf ako "prípad kyslých sliviek" a potom ste v salóne požiadali našu spoločnú priateľku, aby vám zasievala starú pieseň "Vpred, vpred, chlapci", bol som zvedavý natoľko, že som si pozrel tú starú baladu a našiel som v nej odkaz na malé mestečko neďaleko Hawicku. Vtedy som videl lúč slnečného svetla. Máte plnú hlavu Hawicku. Rovnako ako ho mal aj Galashiels. To bolo zjavné. Ale zostávala otázka: Prečo?"
"Zatiaľ je to všetko správne."
"Neskôr sa naša záhada prehlbuje. Keď som vám objasňoval kroky, ktoré viedli k zatknutiu Nortwoodskeho staviteľa podľa odtlačku jeho palca, na moje veľké prekvapenie som zbadal, že vôbec nepočúvate moje vysvetlenia, ale pohmkávate si sladkú, veľmi sladkú pieseň, Watson. "Lesné kvety." Preto som sa obrátil na autority v oblasti hudby a objavil som, že táto milá, aj keď tragická pieseň špeciálne odkazuje na Selkirk. A pamätáte si, ako ste bol zrazu nadšený pretekami v jazde, koľko ste študoval dejiny Jakuba IV a udalostiam na Flodden Field. Všetky tieto veci spolu dávajú zmysel mysliteľovi, ktorý uvažuje systematicky. Harwick, Galashiels a Selkirk. Čo znamená táto kombinácia? Cítil som, že túto záhadu musím vyriešiť. Takže potom, čo ste včera v noci odišli, objednal som si tomu tabaku, zabalil som sa do župana a strávil som noc pohrúžený do myšlienok a ráno bola záhada vyriešená. Zdalo by sa nesporným, že uvažujete o parlamentnej politike. A vyhliadol ste si Border Burghs.

"Na môj dušu, Holmes," povedal Watson.
"A kam sa chystáte v Sobotu, Watson?"
"Idem do Selkirku, mám tam milú povinnosť, otvoriť dobročinný jarmok."
"Kvôli tomu mostu, všakže."
"Áno," odpovedal prekvapený Watson. "Ale ako o tom viete? Nikdy som vám to nespomínal."
"Skutočne. Nikdy, ale vaše správanie vás prezradilo.
"Nemožné!"
"Nech vám to vysvetlím. Pred týždňom ste ma požiadali, či by ste si nemohli pozrieť Hrdinstvá starého Ríma od Macaulaya. Viete, že jeho práce obdivujem a mám kompletné vydanie. Zbežne ste si prezreli zväzok a vzali ste si ho. Keď ste mi ho po jednom či dvoch dňoch vrátili, všimol som si záložku, ktorá bola pri Horáciovom boji, potom som objavil aj malú stopu po ceruzke, práve v mieste záverečnej strofy, ktorá sa vám hodila. A ako vieme, celý epos je o obrane mosta. A ak môžem pripomenúť

Keď si bojovník zbroj chystá
a upevní si prilbu na svoju hlavu
Keď jeho žena smeje sa s plačom
spoza tkáčkskeho stavu.
Počúvajú však znovu
že Horácius bránil most,
v tých starých dobrých časoch.

Môžem z toho ja, obyčajný smrteľník, vyvodiť niečo iné?"

"Máte pravdu"

"Takže dovidenia, Watson. Užite si v sobotu spoločnosť. Pamätajte na Horáciove slová, keď pôjdete do Border Burghs:"Niet lepšej smrti, ako keď čelíte hrozným protivenstvám." Ale toto je iba prirovnanie. Takže veľa šťastia pri moste.


zdroj obrázkov - Wikipedia, Public Domain